Najatraktívnejším prostredím vo vašej streche sú pre ňu šikminy a uzavreté priestory medzi krokvami vyplnené minerálnou izolačnou vatou. V prípade vaty zavesenej na šnúrkach medzi krokvami pri neobložených šikminách neobytného podkrovia (povaly) sa môže kuna dostávať zo strešného plášťa až na strop tohto podkrovia. Strhávaním vaty zo šnúrok a/alebo parozábrany v štítových a neobložených častiach strechy však zvyčajne nespôsobí výrazné škody, pretože sa tam nezdržiava dlho. Ideálnymi podmienkami pre život kuny – na konzumáciu potravy, „vyvádzanie“, spánok a odpočinok – sú uzavreté strešné konštrukcie vyplnené minerálnou vatou.

Sklená vlna inštalovaná z rolí je najviac náchylná na poškodenie, splstnatenie a zosúvanie nadol po strešnej rovine smerom k pozednici. Šikminy obytného podkrovia tak často zostávajú takmer úplne bez tepelnej izolácie. V chladných dňoch potom dochádza nielen k masívnym tepelným stratám cez strešný plášť (a v teplých dňoch k rýchlemu prehrievaniu miestností), ale aj k tzv. premŕzaniu sadrokartónových dosiek na šikmých stenách obytného podkrovia. V dôsledku veľkých teplotných rozdielov v konštrukcii sa na doskách G-K objavujú škvrny vzniknuté kondenzáciou vodnej pary. Ostré pazúry kuny navyše poškodzujú parozábranu za doskami G-K, čo vedie k prenikaniu vlhkosti do dosiek. Kuna si v streche vytvára niekoľko miest, kde sa vyprázdňuje. Ak si ako „WC“ zvolí priestor za šikmou doskou G-K s už poškodenou parozábranou, môže navlhnutá doska začať plesnivieť a v miestnosti bude cítiť nepríjemný zápach exkrementov.

Kuna sa rada zdržiava aj v priestoroch medzi zvislými priečkami a nadmurovkou, medzi krokvami pod aj nad strešnými oknami a medzi krokvami pri nosnej stene – teda pri pozednici. Pokoj nájde aj v konštrukčne uzavretých stropoch a podhľadoch vikierov a arkierov, kde môže poškodiť elektrické a svetelné inštalácie. Ak je podbitie uzavreté zo spodnej strany šikmo alebo vodorovne, kuna ho využije nielen ako vstupné miesto do strechy, ale aj ako akúsi „dopravnú tepnu“ medzi krokvami, miesto na konzumáciu potravy a na vykonávanie potreby. Podbitie, ako časť strechy presahujúca nosnú stenu budovy, by nemalo byť zatepľované, napriek tomu sa stáva, že doň stavebníci ukladajú prebytočnú izoláciu zo zateplenia strechy. To, žiaľ, zvyšuje „obytný potenciál“ strechy pre kunu bez toho, aby to prinieslo akýkoľvek izolačný efekt.

Zničená strešná izolácia a s tým súvisiace tepelné (a teda finančné) straty sú základnou škodou vyplývajúcou z prítomnosti kuny v streche. Medzi ďalšie nepríjemné následky patrí zhoršenie vetrotesných vlastností strešného plášťa v dôsledku poškodenia membrány či fólie – jemné prievany sa počas veterného počasia stanú v miestnostiach bežným javom. Zhorší sa aj akustická izolácia obytného podkrovia a niektoré sadrokartónové dosky bude potrebné vymeniť kvôli plesniam, prípadne vykonať aspoň základné maliarske opravy stien. Keď kuna spôsobí zosunutie minerálnej vaty v šikminách nadol, jej pohyb bude ešte viac počuteľný – behá totiž priamo po doskách a profiloch G-K. Hluk naháňajúcich sa kún môže byť neznesiteľný, najmä v noci, keďže kuna je zviera s výraznou nočnou aktivitou. Typickými zvukmi sú klopanie, dupanie a šúchanie. K zvýšeniu aktivity dochádza počas hlavnej ruje, teda v letnom období od júna do augusta, keď samce medzi sebou súperia o samicu. Pokoj však nečakajte ani v zime – kuna trávi v streche viac času a von vychádza len na nevyhnutný lov. Mladé kuny môžu navyše hlučne vyvádzať pri hre s hračkami pre psy a mačky, ktoré si často zaťahujú do strechy a ktoré sú následne nachádzané v strešnom plášti.

Kuna je všežravec a zároveň dravec. Svoje úlovky sa vždy snaží vtiahnuť do strešného plášťa. Predstava, že sa za sadrokartónovou doskou steny vašej izby nachádzajú vajcia, perie a kosti vtákov, končatiny srn, zdochliny ježkov, veveríc, hrabošov, potkanov či malých mačiek, rozhodne neprispieva k pocitu pohodlia. V kuních pelechoch dochádza k rozkladným procesom týchto zvyškov, čo je spojené s prenikaním silného zápachu do obytných priestorov.