Kuna sa na strešnú plochu dokáže bez problémov dostať po odkvape, po nároží domu, a dokonca aj po zvislej stene opatrenej štruktúrovanou omietkou! V prípade veľmi nízkeho odkvapu, zimnej záhrady, prístavieb alebo ak sa v blízkosti domu nachádzajú záhradné pergoly, konštrukcie pre fotovoltické panely či vysoká vegetácia, je prístup na strechu pre kunu doslova banálny – a čo je horšie, často ho nemožno účinne „odrezať“.

Akonáhle sa kuna dostane na strechu „za odkvap“, podľa typu strešnej krytiny preniká do priestoru medzi krokvami rôznymi cestami: netesnosťami v klampiarskom oplechovaní vikiera, v oplechovaní arkiera, pod strešné tašky po prehryznutí tzv. „vrabčej mriežky“, prípadne pod hrebenáč po nadvihnutí hrebeňovej (kalenicovej) pásky. Akonáhle je pod strešnou krytinou, prehryznutie fólie či membrány je pre ňu formalitou. V prípade plného debnenia bude hľadať netesnosti medzi doskami, alebo drevo jednoducho prehryzie, aby si zabezpečila prístup k izolácii.

Ak má strecha navyše netesný podhľad (podbitie), vedie cesta z neho priamo do priestoru medzi krokvami – prípadne po prehryznutí polystyrénovej zvislej izolácie steny.

Je potrebné mať na pamäti, že dospelá kuna je vďaka špecifickej stavbe kostry a anatómii schopná prejsť otvormi s priemerom iba 5–6 cm, pričom mladšie jedince sa pretiahnu ešte menšími otvormi. Ak pripočítame schopnosť skoku do vzdialenosti až 3 metrov, dostávame obraz zvieraťa, pred ktorým je veľmi ťažké strechu zabezpečiť. Bohužiaľ samotné upchávanie a záplatovanie už zistených otvorov – teda vstupov kuny do strešných plôch – je jednoducho neúčinné. Vkladanie ostnatého drôtu do odkvapov, inštalácia oceľových sietí pod hrebenáče alebo medzi krokvy je nielen nefunkčné, ale môže navyše viesť k upchávaniu odtoku dažďovej vody a k vzniku netesností v strešnej krytine.